Status na FB

21. března 2016 v 22:18 | sisa
Je jedno ako veľmi sa snažíš vždy padneš na dno. Je jedno ako veľmi po niečom túžiš nikdy toho nedosiahneš. Je jedno ako veľmi miluješ nikdy sa ti láska nevráti. Je jedno ako veľmi chceš byť šťastný vždy budeš nešťastný. Môžeš sa snažiť akokoľvek nikdy nedosiahneš na to čo najviac chceš. Môžeš sa tváriť že si šťastný ale dobre vieš že to tak nie je. Snažíš sa pred každým zakryť svoje pocity, lebo nechceš aby vedeli ako sa naozaj cítiš. Vždy keď sa vydáš po ceste a myslíš si že si už v polovici vždy si na jej začiatku. Vždy sa ocitneš na dne. Je jedno ako veľmi sa snažíš z toho dna dostať. Dostaneš sa ešte hlbšie. Prečo? Pozri sa okolo seba. Myslíš a konáš tak ako to oni chcú. Kto sú oni? Tvoja rodina, priatelia, známy , okoloidúci. Vo svojom vnútri si predstavuješ svoje šťastie, svoje sny ako ich konáš ako si si ich splnil. A čo si urobil naozaj? Nič. Ostal si stáť na tom začiatku tej istej cesty. Žiješ len v domnelej predstave, že si v polovici cesty, na ktorú si sa vydal. Ale vždy si stál na jej začiatku. Pretože ťa zachytili tí čo ti závidia. Nemôžeš im utiecť, nemôžeš sa pred nimi skryť. Len sa ohliadaš za seba a vnímaš ich pocity. Prenášajú na teba pocity, ktoré v sebe prechovávajú a nechcú ťa pustiť. Prečo? Pretože sa boja že dosiahneš to čo oni nie. A ako ich môžeš premôcť? Ukonči to. Skoč, utekaj, krič, plač, ale ukonči to. Bude to bolieť, ale kto povedal, že ísť proti stádu je ľahké a bezbolestné? Každý koniec predsa bolí. Stačí ak sa len posledný raz na nich usmeješ a skončíš to.




Keď si sa dostal až sem. Nenapíš čo si o tom myslíš. Ale to ako to naozaj skončí a ako sa rozhodneš. Ja si pod tým koncom predstavujem koniec života, ktorý žiješ. Ale nie smrťou. Ale ten krok v pred.
 

Kam dál

Reklama